Kuriatko jedlé patrí k najobľúbenejším hubám: zriedka červivie, dlho vydrží a ťažko ho zameníte s niečím nebezpečným, hoci zámena je možná. Dve iné huby sa podobajú na kuriatko, ale podľa jedného znaku ich od neho rozoznáte.
Kuriatko jedlé: lišty namiesto lupeňov
Kuriatko jedlé, Cantharellus cibarius, má jednotnú žltooranžovú farbu celej plodnice: klobúka, hlúbika aj spodku. Klobúk je najprv vypuklý, potom lievikovitý, so zvlneným, podvinutým okrajom. Najdôležitejší znak nájdete na spodnej strane klobúka: namiesto lupeňov má kuriatko hrubé, vidlicovito sa vetviace lišty, teda riasy, ktoré plynule zbiehajú ďaleko po hlúbiku. Dužina vonia ovocne, mierne po marhuli, a nemodrie.
Kuriatko nepravé: menej nebezpečný dvojník
Kuriatko nepravé, Hygrophoropsis aurantiaca, nesie výstižné meno. Má sýtejšiu oranžovú farbu, zamatový klobúk a vespodku pravé lupene: tenké, husté a pravidelne vidlicovité, ostro oddelené od hlúbika. Nie je smrteľne jedovaté, ale časti ľudí spôsobuje žalúdočné ťažkosti a navyše nemá chuť kuriatka.
Omphalotus olearius býva nebezpečnejší. Rastie v trsoch na dreve a pňoch a má ostré, husté, nevetvené lupene. V našich lesoch je vzácny a teplomilný, ale jeho zámena s kuriatkom končí prudkou otravou. Rozoznáte ho rovnako: podľa lupeňov namiesto líšt a podľa podkladu, lebo kuriatko rastie zo zeme a tento dvojník z dreva.
Celá plodnica vrátane hlúbika a spodku je jednotne žltooranžová.
Má hrubé, vidlicovité lišty, ktoré zbiehajú po hlúbiku.
Vonia ovocne, mierne po marhuli.
Rastie zo zeme, jednotlivo alebo v skupinách.
Je sýto oranžové a má zamatový klobúk.
Má tenké, husté, pravidelné lupene, ostro oddelené od hlúbika.
Vonia mdlo, bez ovocného tónu.
Často rastie na ihličnatom opade a tlejúcom dreve.
Ako rozlíšiť kuriatko od dvojníkov
Spodok klobúka: kuriatko má hrubé, tupé, vidlicovité lišty, kým kuriatko nepravé má tenké, ostré lupene.
Prechod na hlúbik: pri kuriatku lišty plynule zbiehajú nadol, kým pri kuriatku nepravom lupene končia ostro.
Podklad: kuriatko rastie zo zeme a trsy na dreve sú varovným signálom.
Vôňa: kuriatko vonia ovocne, kým jeho dvojníci voňajú mdlo alebo nemajú výraznú vôňu.
Kuriatko je mykorízna huba a rastie z pôdy, v symbióze so stromami, nikdy hromadne z kmeňa či klady. Berte s podozrením jasne oranžové huby, ktoré rastú v trse priamo z dreva, aj keď ich farba z diaľky pripomína kuriatko.
Keď sa naučíte pozerať na lišty namiesto farby, stane sa kuriatko jednou z najbezpečnejších húb v lese. Preto sa odporúča začiatočníkom, ale táto rada platí len vtedy, keď poznáte rozdiel medzi lištou a lupeňom.
Rozkrojte kuriatko pozdĺžne napoly. Pravé kuriatko je vnútri svetlé, vláknité a plné a farba líšt plynule prechádza do hlúbika. Rez tiež ukáže prípadné chodbičky červov, hoci v kuriatkach bývajú zriedkavé.